Nepremokavá bunda a nohavice na turistiku: Ako prežiť jesenné plieskanice v suchu

Jesenná príroda má svoje neopakovateľné kúzlo – stromy hrajú všetkými farbami, vzduch je nádherne čerstvý a v prírode stretnete namiesto davu turistov často len pár spriaznených outdoorových nadšencov. To, že obloha chytila odtieň šedej a z neba občas niečo padá, nie je dôvod zostávať doma. Stačí mať po ruke výbavu, ktorá vás spoľahlivo ochráni. 

Ak nechcete, aby vám rozmarné jesenné počasie pokazilo výlet skôr, než dôjdete k prvému rozcestníku, klasická bunda ani pršiplášť stačiť nebudú. Pršiplášť vás síce ochráni pred dažďom, ale mokrí budete aj tak – potečie z vás totiž vlastný pot. A z bundy bude po chvíli premáčaný handrák. Prečítajte si, ako vybrať nepremokavé oblečenie, ktoré vás udrží v suchu zvonka aj zvnútra. 

Záter alebo membrána, aneb Ako sa neuvariť vo vlastnej šťave

Skôr než začnete študovať čísla a tabuľky, je potrebné si ujasniť základný rozdiel v technológii. Ochrana proti vode sa pri outdoorovom oblečení rieši dvoma spôsobmi:

• Záterové oblečenie: Na vnútornú stranu látky je nanesená tenká nepremokavá vrstva (polyuretán). Záterová bunda je cenovo dostupná a super ako pohotovostná „poistka“ na kratšie prechádzky so psom alebo rodinný výlet za mesto. Má však dve nevýhody: nižšiu priedušnosť, takže sa v nej rýchlo zaparíte, a kratšiu životnosť, pretože záter sa po čase rád odlupuje.
• Membránové oblečenie: Membrána je tenká vrstva laminovaná s vonkajšou tkaninou. Môže byť mikroporézna aj neporézna na princípe osmózy. Oba typy fungujú ako nekompromisný štít – kvapky dažďa sú príliš veľké, aby prešli dovnútra, ale molekuly vášho potu sú dostatočne malé na to, aby unikli von. Na celodenné jesenné túry, chôdzu s batohom aj náročnejší terén je membrána jasnou voľbou.

Výrobcovia však na visačku samozrejme nenapíšu priamo „záter“ alebo „membrána“, občas to neuvádzajú ani predajcovia v parametroch produktu. Spoľahlivo to však rozoznáte podľa vodného stĺpca a priedušnosti, o ktorých píšeme v ďalšej časti. 

Dva magické parametre: vodný stĺpec a priedušnosť

Pri výbere nepremokavej výbavy na vás budú vyskakovať rôzne čísla. Nemusíte mať matfyz, aby ste sa v nich vyznali – tu je jednoduchý návod.

Vodný stĺpec (nepremokavosť) sa uvádza v milimetroch (mm) a vyjadruje, akému tlaku vody materiál odolá, než začne presakovať. Platí jednoduché pravidlo: čím vyššie číslo, tým je materiál odolnejší. 

• Do 5 000 mm: Vhodné na mierne mrholenie alebo vo väčšom daždi na rýchly presun z auta do krčmy.
• 5 001–10 000 mm: Zvládne kratší dážď alebo miernejšiu plieskanicu. Ideálne na ľahšiu turistiku bez ťažkého batohu alebo na venčenie psa za domom.
• 10 001–15 000 mm: Istota pre väčšinu slovenských outdoorových nadšencov. Podrží vás aj pri vytrvalom jesennom daždi a znesie tlak popruhov ľahšieho turistického batohu.
• 15 001–20 000 mm: Výbava do poriadnej nepohody a celodenných lejákov. Ideálne na viacdňové prechody „na ťažko“.
• 20 000 mm a viac: Špičková ochrana do najtvrdších podmienok, kde zlyhanie výbavy neprichádza do úvahy.

Prečo do nepremokavosti miešame batoh? Pretože jeho popruhy a bedrový pás vytvárajú tlak. Pri plne naloženom väčšom batohu ide o hodnoty porovnateľné s tlakom vody. Ak chodíte s batohom „na ťažko“, siahnite radšej po oblečení s vodným stĺpcom od 15 000 mm vyššie, inak vám ramená premoknú aj v bunde, ktorá na papieri vyzerá nepriestrelná.

Aj pri nepremokavých nohaviciach vzniká na membránu väčší lokálny tlak. Zatiaľ čo bunda bojuje s popruhmi a bedrovým pásom batohu, pri nohaviciach sú najviac ohrozené kolená a sedacia časť. Hľadajte vodný stĺpec minimálne 10 000–15 000 mm, prípadne modely so zosilnenou membránou na kolenách a zadku. Keď si budete v kľaku potrebovať zaviazať šnúrku alebo si sadnúť na mokrý peň, oceníte to.

Ďalšie čísla sa týkajú priedušnosti (paropriepustnosti). Udávajú, ako dobre oblečenie odvádza pot od tela von. Ak bunda nedýcha, dopadnete ako zelenina v parnom hrnci – budete mokrí, aj keby z neba nespadla ani kvapka. Priedušnosť sa však uvádza v dvoch rôznych hodnotách a pre každú platí iné pravidlo.

• V g/m²/24 h: Čím vyššie číslo, tým lepšie bunda dýcha. Pre aktívnu turistiku hľadajte hodnotu od 10 000 g/m²/24 h a viac.
• V hodnotách RET: Tu naopak platí, že čím nižšie číslo, tým lepšie. Hodnoty pod RET 10 označujú veľmi dobrú priedušnosť, pod RET 6 je to absolútna špička.

A teraz to sľúbené rozlíšenie medzi záterom a membránou v spojení s nepremokavosťou a priedušnosťou. Záter má svoje fyzikálne limity, preto sa obvykle pohybuje na hodnotách vodného stĺpca 3 000–5 000 mm a priedušnosti do 3 000–5 000 g/m²/24 h. Ak má bunda parametre 5 000 / 5 000, ide na 99 % o záter. Membrána ponúka nesrovnateľne vyššie parametre. Začína na 10 000 mm a priedušnosti 10 000 g/m²/24 h a stúpa vyššie. Ak vidíte päťmiestne čísla, pozeráte sa na membránu.

Detaily, ktoré rozhodujú o komforte

Aj tá najlepšia membrána zlyhá, ak výrobca podcenil detaily. Pri výbere si postrážte hlavne tieto veci:

• Podlepené či zvárané švy: Bez nich je nepremokavosť len ilúzia. Každý steh znamená malú dierku, ktorú voda nájde počas pár minút.
• Vetracie zipsy v podpazuší: Keď šliapete do prudkého kopca, ani tá najlepšia priedušnosť nemusí stíhať. Rozopnutím „vetrákov“ pod pazuchou vypustíte prebytočné teplo bez toho, aby na vás pršalo.

Pri bunde odporúčame pozrieť sa aj na kapucňu. Musí ísť dobre stiahnuť a upevniť, pretože nie je nič otravnejšie, než keď vám kapucňa každú chvíľu skĺzne a prší vám na hlavu a za krk. Mala by odolať aj nárazom vetra. 

A potom sú tu ešte špeciálne úpravy, ktoré zvyšujú funkčnosť a komfort nepremokavého oblečenia. Jednou z najčastejších je DWR (Durable Water Repellent), čo je vodoodpudivé vonkajšie ošetrenie vrchnej vrstvy. Vďaka nemu voda steká po povrchu oblečenia vo forme kvapiek a nedochádza k presakovaniu vlhkosti. Ale nenechajte sa pomýliť – aj bez DWR môže byť oblečenie nepremokavé, pretože o to sa stará membrána (prípadne záter). Ak je membrána v poriadku, bunda vodu neprepustí k telu, aj keby bola vonkajšia látka úplne nasiaknutá. 

Prečo je teda lepšie mať nepremokavú bundu s DWR? Ak prší naozaj veľa, môže sa na povrchu vytvoriť súvislý vodný film, kvôli ktorému vlhkosť a pot z vášho tela nemajú ako unikať. Ľudia potom často majú pocit, že bunda „premokla“. V skutočnosti membrána vodu zvonka dovnútra nepustila, ale nemohla ani pustiť vlhkosť zvnútra von.

Zbaliteľná pohotovosť alebo odolné brnenie?

Pred nákupom si položte jednoduchú otázku: Bude nepremokavá vrstva väčšinu času odpočívať v batohu ako poistka, alebo v nej plánujete stráviť celý deň v daždi?

• Ultralahké nepremokavé oblečenie: Zabalíte ho do balíčka veľkosti jablka, váži pár gramov a v batohu o ňom ani neviete. Ideálne na premenlivé jesenné dni, keď prší len občas.
• Softshellová klasika: Hodí sa do nižších teplôt pri vyššej aktivite. Dokáže udržať teplo a chrániť aj pri naozaj škaredom počasí.
• Trovrstvový hardshell: Prežije odieranie o husté krovie aj popruhy ťažkého batohu a udrží vás v suchu aj v tom najhoršom nečase.

My odporúčame mať v šatníku všetky varianty a rozhodovať sa podľa aktuálnej situácie a predpovede počasia. Aj keď sa jej nedá veriť na 100 %, dá sa použiť ako určité vodidlo. Vyzerá to len na občasnú prehánku? Pribaľte do batohu ultralight. Hlásia častejší alebo väčší dážď? Siahnite rovno po softshelli. A keď viete, že vás čaká celodenný pochod v daždi, vetre a hmle, poriadna hardshellka je v tej chvíli stávka na istotu. 

Ako správne vrstviť, aby ste boli v suchu

A je tu opäť náš obľúbený cibuľový systém, pretože ani tá najdrahšia hardshellka vás nezachráni, keď pod ňu dáte zlý základ. Cibuľový systém je základnou znalosťou každého správneho outdoorového nadšenca:

• vrstva – sacia/funkčná: Syntetika alebo merino vlna, ktorá odvedie pot od tela. Bavlnené tričko nechajte doma. Bavlna nasaje vlhkosť ako špongia a bude vás chladiť celú cestu.

• vrstva – izolačná: Fleecová mikina alebo ľahká syntetická bunda, ktorá drží teplo pri tele, ale pustí paru ďalej. Bavlna len pri ľahkej aktivite s nízkou záťažou. 

• vrstva – ochranná: Nepremokavá membránovka a nohavice, ktoré držia vodu aj vietor bezpečne od tela.

Pripravte sa včas a užite si jesenné výlety naplno

Pobyt vonku dokáže pokaziť všeličo: deti, ktoré sa po prvom kilometri pýtajú, kedy už tam budete; parťák, ktorý nesie proviant v podobe fľaškového piva, ale zabudne vziať otvárač; pes, ktorého v lese zaujme prvý bažant; rezeň spadnutý z chleba priamo do ihličia. To sú jednoducho radosti outdoorákov, na ktoré ani my v Outdoormarkete nemáme žiadny osvedčený recept. Čo vám však môžeme zaručiť, je to, že so správnym oblečením z vás jesenný lejak neurobí premáčanú kopu nešťastia. Pomôžeme vám sa na to pripraviť – na e-shope aj v našej plzenskej predajni vám radi pomôžeme vybrať nepremokavú výbavu, v ktorej vás počasie nedostane.

Často kladené otázky

Aký je minimálny vodný stĺpec na celodennú turistiku v daždi?

Na celodennú turistiku v daždi hľadajte oblečenie s vodným stĺpcom minimálne 10 000 až 15 000 mm. Ak chodíte na viacdňové prechody s ťažkým batohom, oplatí sa siahnuť po hodnotách 15 000 až 20 000 mm a viac, pretože popruhy batohu vyvíjajú na membránu v oblasti ramien výrazný tlak.

Prečo premoknem v bunde, aj keď má vysoký vodný stĺpec?

Väčšinou nejde o to, že by bunda premokla zvonka, ale že ste sa premáčali zvnútra vlastným potom. Ak bunda nemá dostatočnú priedušnosť, DWR úpravu alebo ste pod ňu zvolili nesprávnu spodnú vrstvu, pot nemá kam unikať.

Môžem nepremokavú membránovú bundu bežne prať v práčke?

Áno, ale výhradne v špeciálnych tekutých pracích prostriedkoch (napr. od Granger's) a na šetrný program bez odstreďovania (prípadne s nízkymi otáčkami). Nikdy nepoužívajte bežné pracie prášky, zmäkčovadlá a rozhodne vynechajte aviváž, ktorá by mikropóry v membráne nenávratne upchala.

Čo je lepšie do dažďa – softshell alebo hardshell?

Záleží na intenzite dažďa. Softshell je pohodlnejší, mäkší, skvele dýcha a neprofúkne, takže je ideálny do veterného počasia a ľahkého mrholenia. Do vytrvalého, celodenného dažďa je však spoľahlivejšou voľbou hardshell, ktorý vodu nepustí ani po hodinách v teréne.